Hneď ako som túto poslednú kapitolu zhltla som zostala pozerať na monitor zase s tým blbým šťastným výrazom a premýšľala akým spôsobom sa Ti ešte dá poďakovať za ďalší prekrásny príbeh aby som sa neopakovala. Keďže som na nič neprišla, tak ďakujem strašne moc a opakujem, že milujem Tvoje poviedky. Tvoje postavy, ktoré majú v sebe nádhernú nehu, hrdosť a niečo, čo ma núti zamilovať sa do väčšiny postáv. A najradšej by som si o nich čítala ešte viac, ešte ďalej.Chcela by som vedieť ako dopadne Nino, a dokonca aj Fin. Či nájde niekoho kto si ho bude vedieť pripútať, alebo či bude stále len loviť popri svojej práci vojaka
( ... )
Ďakujem ešte raz ♥ Ono, nejako mi prišlo, že to bude od Cirrusa to najkrajšie vyznanie lásky, keď zbaví Danila tej povinnosti, pred ktorou mal toľko strachu a potom v budúcnosti si bude už viac-menej istý, že keď bude Danil naznačovať, že to chce aj on, bude to chcieť už naozaj :) Čo sa týka Nina, mám pre neho vymyslenú určitú budúcnosť, ale momentálne neviem, ako to tam časovo napasovať, takže som z toho mierne rozladená. :)) A Zuzka, keďže ty si môj dôveryhodný čitateľ, ak budeš niečo z mojich poviedok chcieť, ja ti to pošlem vo worde, aby si nemusela kopírovať, len napíš, môj mail máš :)
to je nadherny koniec, teda zacitok. ja som tusila, ze to tak skonci s tym milovanim, si nieco naznacila v komentoch, ale aj tak to bolo uzasne :)ten koniec na konci bol,no rozosmial ma :)
Ďakujem za krásny čitateľský zážitok. Toto bola absolútne nádherná poviedka a ja som si užívala každé jej slovo. Vlastne, skôr som každé slovo doslova hltala. Samozrejme každú kapitolu aspoň dvakrát a určite sa k tejto poviedke ešte vrátim. Ono by sa ani nedalo nevrátiť. Cirrus to vyriešil... šalamúnsky. Presne ako povedal Danil. Spravil to pre neho z lásky. Predsa nikde nebolo dané, aby bol Danil ten, kto ho prijme. Skutočne si to krásne popísala a napísala. Dúfam, že sa v budúcnosti môžem tešiť na nejakú tvoju ďalšiu skvelú poviedku.
Uff... no teda, pekný príbeh, veru pekný. A ten koniec, bol taký roztomilý... Sa tešili ako malé deti, ktoré dostali na Mikuláša kopu sladkostí :D Ale úprimne... som rada, že je tomu už koniec, lebo už mám obhryzené všetky ceruzky na kreslenie. Uvedomuješ si, že svojím počínaním ohrozuješ moju aj tak chabú umeleckú kariéru?! (BTW stena sa mi pekne zapĺňa, pošlem foto ;) )
Inak, Danil mi teda poriadne liezol na nervy. Kebyže sa ja mám vysporadúvať s takou povahou, asi by ma kleplo :D A to, ako mu Cirrus preukázal, odhliadnuc od toho, ako ho veľmi miluje, vlastne to, že mu môže bezvýhradne dôverovať (aj keď tým, že si mi TO dopredu vyzradila a vnútorne som si voči tomu vytvorila predsudok, som si to až tak veľmi neužila), proste klobúk dole. Ale hormónom... ehm... chcela som povedať srdcu nerozkážeš :D
Danil zjavne liezol na nervy všetkým okrem mňa :) Blbé je, že v mojej hlave bol Cirrus rovnako neznesiteľný a rovnako mu to oplácal divnou povahou, len na papiery to už akosi zaniklo. Nuž ale tak ďakujem a pošli to foto :)
Tak áno, vo svojej hlave si ho mala určite hlbšie prešpekuľovaného, ale v samotnom príbehu sa tam objavil a potom zase zmizol a zase sa objavil a potom zmizol... Preto sme sa my, čitateľky, nevedeli vnoriť do jeho mysle :) Bol záhadou až do samotného konca :D
Ono práve to, že si Cirr odchádzal bez vysvetlenia a necítil žiadnu potrebu svojho muža o niečom informovať malo byť to rozčulujúce na jeho povahe, v prvotnom pláne to spravil Danilovi toľkokrát a v takých situáciách, že toho mohlo naozaj trafiť :) Potom napísané to vyznelo inak.
Comments 12
Reply
Čo sa týka Nina, mám pre neho vymyslenú určitú budúcnosť, ale momentálne neviem, ako to tam časovo napasovať, takže som z toho mierne rozladená. :))
A Zuzka, keďže ty si môj dôveryhodný čitateľ, ak budeš niečo z mojich poviedok chcieť, ja ti to pošlem vo worde, aby si nemusela kopírovať, len napíš, môj mail máš :)
Reply
Reply
Reply
Dúfam, že sa v budúcnosti môžem tešiť na nejakú tvoju ďalšiu skvelú poviedku.
Reply
Reply
O 65 min. neskôr...
Uff... no teda, pekný príbeh, veru pekný. A ten koniec, bol taký roztomilý... Sa tešili ako malé deti, ktoré dostali na Mikuláša kopu sladkostí :D Ale úprimne... som rada, že je tomu už koniec, lebo už mám obhryzené všetky ceruzky na kreslenie. Uvedomuješ si, že svojím počínaním ohrozuješ moju aj tak chabú umeleckú kariéru?! (BTW stena sa mi pekne zapĺňa, pošlem foto ;) )
Inak, Danil mi teda poriadne liezol na nervy. Kebyže sa ja mám vysporadúvať s takou povahou, asi by ma kleplo :D A to, ako mu Cirrus preukázal, odhliadnuc od toho, ako ho veľmi miluje, vlastne to, že mu môže bezvýhradne dôverovať (aj keď tým, že si mi TO dopredu vyzradila a vnútorne som si voči tomu vytvorila predsudok, som si to až tak veľmi neužila), proste klobúk dole. Ale hormónom... ehm... chcela som povedať srdcu nerozkážeš :D
Reply
Reply
Reply
Reply
Reply
Reply
Leave a comment