Ako scifisti turistikovali
Krátky dokumentárny príbeh z môjho prvého Guide-Conu.
Location - Zuberec
Duration - 9.10.2009 - 11.10.2009
Kde bolo, tam bolo, za štrnástimi zastávkami vlaku (Vrútkyyyy) a desiatimi zastávkami autobusu, leží kraj zvaný Zuberec. Jedného neveľmi pekného piatočného dňa, vybrali sa doň scifisti, že idú turistiku okúsiť. Hneď niekoľko odvážnych družín cestovalo na toto neznáme územie, kde ich už očakávala vľúdna hostiteľka Morgy.
I vystúpili štyria títo cestujúci z dopravného prostriedku na rázcestí, kde ich nikto nečakal. Nepríjemný horský vietor sa im prekúsal až na kožu, ale oni to nevzdávali a čakali, až ich niekto príde vyzdvihnúť. Vtom sa spoza zákruty vynoril známa postava a s bojovým pokrikom na perách sa rútila oproti nim. Nebol to nikto iný ako slávna namuras. Nastalo veľké zvítavanie sa a potom sa už naši turisti pobrali na miesto určenia, do chatky, ktorú pre nich pripravila Morgy.
Tam ich už čakal ohník praskajúci v krbe, ktorý príjemne vyhrial miestnosť a samozrejme tam čakali aj ostatní scifisti-turisti a všetci mali radosť z toho, že sa po dlhej dobe zišli. Iba správca dočasnej scifistickej rezidencie, ujo chatár, sa ich nesnažil prekričať a s úsmevom popod fúzy sledoval tých čudných tvorov, čo zavítali do jeho kraja.
Výprava však nebola ešte kompletná, dvaja členovia sa nám ešte stále túlali po cestách necestách, ale odvážni turisti uvážili, že počkať na nich môžu aj pri stolových hrách. Vytiahol teda Rasťo BSG hru a všetci mužskí účastníci zájazdu zasadli za stôl so zámerom bojovať, ničiť a víťaziť. Ženská časť osadenstva chaty, ktorá sa medzičasom stihla skompletizovať sa odseparovala do kuchyne, kde prebiehalo nadšené gossipovanie a popíjanie čučoriedkovice.
V takomto sci-fistickom, pohostinnom, príjemnom a teplom duchu ubiehali hodiny a v skoré ráno naši odvážlivci usúdili, že ak sa chcú zajtra štverať do kopcov, mali by ísť spať. I stíchla teda družina na pár hodín a snažila sa regenerovať sily na dlho očakávaný horský výstup.
Keď sa ráno konečne poslední scifisti vytiahli z postele, bolo už dávno po svitaní, ba čo viac, aj všetky lamy už dávno vonku kikiríkali. Nahodili na seba všetky vrstvy oblečenia, ktoré im na rozum prišli, zabalili proviant na cestu a poďho na zástavku autobusu a hore do kopcov. Cestou tam zočili javy vskutku nevídané, hustú hmlu a traktory a aj zopár domácich obyvateľov, ktorí sa očividne čudovali, že čo za družina to straší v ich malebnej dedinke.
Ako je všetkým dobre známe, každý dobrodruh potrebuje pred náročnou cestou nejaké to osvieženie. Platí to dvojnásobne, ak tento dobrodruh je scifista. Keď sa k tomu pripočíta nejaký ten dážď, výsledok je jasný a naša skupina zakotvila v reštaurácii. Na čajíčku a na pive.
Po tomto malom prerušení však už konečne vyrazili na cestu, hore kopcom aj dolu kopcom, po ceste a neceste, kameni a vode, pod stromami a holým nebom až nakoniec dosiahli svoj cieľ - nádherný Roháčsky vodopád. Neboli by to odvážni scifisti ak by sa neodvážili až celkom blízko k nemu a nevyslúžili si tak mokré oblečenie. Cestou dolu však už bolo jedno, že ich zmáčal vodopád, lebo hory za ich milou spoločnosťou zasmútili naozaj vo veľkom štýle a pooblievali ich slzami svojho žiaľu. Nakoniec teda boli všetci mokrejší ako mokrí.
Po návrate do dočasnej scifistickej rezidencie si všetci odvážni turisti s radosťou posadali okolo ohníka, hrali scifi hry (rozumie sa Galactica) a neskôr večer pozerali ako sa dvadsať dva ľudí naháňa na zelenej trávnatej ploche. Futbal to bol, veru hej, v duchu shippujeme s namuras. Zabávali sa všetci.
V neskorých večerných hodinách, keď už nebolo shippovať akých futbalistov, rozhodla sa naša družina pre malú bojovú akciu (rozumej ďalšie kolo BSG). A tak strieľali a volili a hlasovali a útočili a plánovali a spolčovali sa, až nakoniec... wait for it... ľudia nevyhrali. A tí členovia scifistického spoločenstva čo sa tejto veľkolepej bitky nezúčastnili viedli bitku slovnú v meno, mesto, zviera, vec, po scifisticky = skupina, celebrita, film/seriál, postava.
Ani nevedeli ako a bolo zase ráno, čiže rozumný čas ísť spať. Vstávali pomerne skoro, lebo časť výpravy odchádzala rannými spojmi za rôzne počty zastávok autobusu a vlaku. Rozlúčka to bola smutná a v oklieštenom počte, lebo časť turistov ešte spala. A potom... znova hrali Galacticu. Samozrejme sa aj zdieľali fotky, filmy, hudba a seriály a posledná bitka nastala pri siahodlhej partii UNA. Ruky padali v závratnom tempe, ale prežili to všetci.
A tam už zazvonil zvonec a rozprávky sa blížil koniec, pretože do dočasnej scifistickej rezidencie vstúpil ujo chatár a oni sa museli rozlúčiť, nastúpiť do dopravného prostriedku a vrátiť sa tam, odkiaľ sa na výpravu vydali. Tak sa končí rozprávka o TuristiCone. Bolo to sci-fi, bolo to odvážne, bolo to lamie. Bol to TuristiCon, ktorý ako legenda prežíva doteraz.
.
Location - Zuberec
Duration - 9.10.2009 - 11.10.2009
Kde bolo, tam bolo, za štrnástimi zastávkami vlaku (Vrútkyyyy) a desiatimi zastávkami autobusu, leží kraj zvaný Zuberec. Jedného neveľmi pekného piatočného dňa, vybrali sa doň scifisti, že idú turistiku okúsiť. Hneď niekoľko odvážnych družín cestovalo na toto neznáme územie, kde ich už očakávala vľúdna hostiteľka Morgy.
I vystúpili štyria títo cestujúci z dopravného prostriedku na rázcestí, kde ich nikto nečakal. Nepríjemný horský vietor sa im prekúsal až na kožu, ale oni to nevzdávali a čakali, až ich niekto príde vyzdvihnúť. Vtom sa spoza zákruty vynoril známa postava a s bojovým pokrikom na perách sa rútila oproti nim. Nebol to nikto iný ako slávna namuras. Nastalo veľké zvítavanie sa a potom sa už naši turisti pobrali na miesto určenia, do chatky, ktorú pre nich pripravila Morgy.
Tam ich už čakal ohník praskajúci v krbe, ktorý príjemne vyhrial miestnosť a samozrejme tam čakali aj ostatní scifisti-turisti a všetci mali radosť z toho, že sa po dlhej dobe zišli. Iba správca dočasnej scifistickej rezidencie, ujo chatár, sa ich nesnažil prekričať a s úsmevom popod fúzy sledoval tých čudných tvorov, čo zavítali do jeho kraja.
Výprava však nebola ešte kompletná, dvaja členovia sa nám ešte stále túlali po cestách necestách, ale odvážni turisti uvážili, že počkať na nich môžu aj pri stolových hrách. Vytiahol teda Rasťo BSG hru a všetci mužskí účastníci zájazdu zasadli za stôl so zámerom bojovať, ničiť a víťaziť. Ženská časť osadenstva chaty, ktorá sa medzičasom stihla skompletizovať sa odseparovala do kuchyne, kde prebiehalo nadšené gossipovanie a popíjanie čučoriedkovice.
V takomto sci-fistickom, pohostinnom, príjemnom a teplom duchu ubiehali hodiny a v skoré ráno naši odvážlivci usúdili, že ak sa chcú zajtra štverať do kopcov, mali by ísť spať. I stíchla teda družina na pár hodín a snažila sa regenerovať sily na dlho očakávaný horský výstup.
Keď sa ráno konečne poslední scifisti vytiahli z postele, bolo už dávno po svitaní, ba čo viac, aj všetky lamy už dávno vonku kikiríkali. Nahodili na seba všetky vrstvy oblečenia, ktoré im na rozum prišli, zabalili proviant na cestu a poďho na zástavku autobusu a hore do kopcov. Cestou tam zočili javy vskutku nevídané, hustú hmlu a traktory a aj zopár domácich obyvateľov, ktorí sa očividne čudovali, že čo za družina to straší v ich malebnej dedinke.
Ako je všetkým dobre známe, každý dobrodruh potrebuje pred náročnou cestou nejaké to osvieženie. Platí to dvojnásobne, ak tento dobrodruh je scifista. Keď sa k tomu pripočíta nejaký ten dážď, výsledok je jasný a naša skupina zakotvila v reštaurácii. Na čajíčku a na pive.
Po tomto malom prerušení však už konečne vyrazili na cestu, hore kopcom aj dolu kopcom, po ceste a neceste, kameni a vode, pod stromami a holým nebom až nakoniec dosiahli svoj cieľ - nádherný Roháčsky vodopád. Neboli by to odvážni scifisti ak by sa neodvážili až celkom blízko k nemu a nevyslúžili si tak mokré oblečenie. Cestou dolu však už bolo jedno, že ich zmáčal vodopád, lebo hory za ich milou spoločnosťou zasmútili naozaj vo veľkom štýle a pooblievali ich slzami svojho žiaľu. Nakoniec teda boli všetci mokrejší ako mokrí.
Po návrate do dočasnej scifistickej rezidencie si všetci odvážni turisti s radosťou posadali okolo ohníka, hrali scifi hry (rozumie sa Galactica) a neskôr večer pozerali ako sa dvadsať dva ľudí naháňa na zelenej trávnatej ploche. Futbal to bol, veru hej, v duchu shippujeme s namuras. Zabávali sa všetci.
V neskorých večerných hodinách, keď už nebolo shippovať akých futbalistov, rozhodla sa naša družina pre malú bojovú akciu (rozumej ďalšie kolo BSG). A tak strieľali a volili a hlasovali a útočili a plánovali a spolčovali sa, až nakoniec... wait for it... ľudia nevyhrali. A tí členovia scifistického spoločenstva čo sa tejto veľkolepej bitky nezúčastnili viedli bitku slovnú v meno, mesto, zviera, vec, po scifisticky = skupina, celebrita, film/seriál, postava.
Ani nevedeli ako a bolo zase ráno, čiže rozumný čas ísť spať. Vstávali pomerne skoro, lebo časť výpravy odchádzala rannými spojmi za rôzne počty zastávok autobusu a vlaku. Rozlúčka to bola smutná a v oklieštenom počte, lebo časť turistov ešte spala. A potom... znova hrali Galacticu. Samozrejme sa aj zdieľali fotky, filmy, hudba a seriály a posledná bitka nastala pri siahodlhej partii UNA. Ruky padali v závratnom tempe, ale prežili to všetci.
A tam už zazvonil zvonec a rozprávky sa blížil koniec, pretože do dočasnej scifistickej rezidencie vstúpil ujo chatár a oni sa museli rozlúčiť, nastúpiť do dopravného prostriedku a vrátiť sa tam, odkiaľ sa na výpravu vydali. Tak sa končí rozprávka o TuristiCone. Bolo to sci-fi, bolo to odvážne, bolo to lamie. Bol to TuristiCon, ktorý ako legenda prežíva doteraz.
.