milý denníček
Kedže sa táto stránka volá (live)journal, nevidím dôvod prečo by som sa tu nemohla vyroprávať, resp. vypísať, pretože momentálne to veľmi potrebujem.
Čo ma trápi? Vo všeobecnosti nostalgická nálada. Súvisí to tak trochu s tým, že som už tretí večer za sebou na intráku v Blave a chýbajú mi ľudia, ktorých som bola zvyknutá stretávať denno-denne. Jedna moja spolubývajúca konštantne nie je na izbe, ráno keď odchádzam na vyučko, tak ešte spí, večer sa príde prezliecť a v noci sa vždy zjaví a hodí do postele. Druhá je podľa vlastných slov introvert. Ja som sa snažila s ňou nejako komunikovať, aj keď viem, že sama mám problémy rozprávať sa s ľuďmi, ktorých nepoznám, ale jednoducho ak sa ja niečo sústavne nepýtam, ona nekomunikuje.
Skamošila som sa (teda do takej miery ako sa to dá, keď človeka poznáte pár dní) so zopár spolužiačkami, ale ešte to nie je ono. Ja viem, že časom sa to zlepší, lepšie sa spoznáme a tak, ale chýba mi tá atmosféra dôvery a pohody, ktorú pociťujem, keď som so svojimi starými kamošmi.
A tak si tu v tichu sedím na intráku, sťahujem si seriály a spomínam. Prehrabovala som sa fotkami zo SlavConu, spomínala na Uno Club, ktorý sme založili v telocvični, na toho larpistu čo spal pri nás a neustále nás niečím bavil, na výnimočné vystúpenia Festum Aeternum, Aratron Aspis a Vargaru, na raňajky s guidistami a skvelé prednášky... proste akciu, na ktorú budem spomínať nadosmrti.
Tak isto som sa rozpamätala na Festival Fantazie, tých jedenásť dní konštantnej zábavy. Na všetky lamy a tousty, na premietanie Torchwoodu, kde sme pospávali, na lama psychoterapiu, na nezabudnuteľné nočné rozhovory na chodbe, na nedostatok spánku, na írske tance a na pocit, že všetko na svete je jedna veľká zábava.
Spomínam aj na IstroCon, nekonečné partičky BANG!u a Európy, na skvelú spoločnosť, krásne a zábavné divadlo by Thalia Vera - Big Trouble In Little Camelot, ale aj na to, aké ťažké mi pripadalo rozlúčiť sa s tými ľuďmi s vedomím, že ich neuvidím niekoľko mesiacov.
Možno by som mala prestať spomínať, ale nedá mi necitovať hlášku s facebooku: Keby nebolo spomienok, človek by neveril, že raz bol šťastný!
Čo ma trápi? Vo všeobecnosti nostalgická nálada. Súvisí to tak trochu s tým, že som už tretí večer za sebou na intráku v Blave a chýbajú mi ľudia, ktorých som bola zvyknutá stretávať denno-denne. Jedna moja spolubývajúca konštantne nie je na izbe, ráno keď odchádzam na vyučko, tak ešte spí, večer sa príde prezliecť a v noci sa vždy zjaví a hodí do postele. Druhá je podľa vlastných slov introvert. Ja som sa snažila s ňou nejako komunikovať, aj keď viem, že sama mám problémy rozprávať sa s ľuďmi, ktorých nepoznám, ale jednoducho ak sa ja niečo sústavne nepýtam, ona nekomunikuje.
Skamošila som sa (teda do takej miery ako sa to dá, keď človeka poznáte pár dní) so zopár spolužiačkami, ale ešte to nie je ono. Ja viem, že časom sa to zlepší, lepšie sa spoznáme a tak, ale chýba mi tá atmosféra dôvery a pohody, ktorú pociťujem, keď som so svojimi starými kamošmi.
A tak si tu v tichu sedím na intráku, sťahujem si seriály a spomínam. Prehrabovala som sa fotkami zo SlavConu, spomínala na Uno Club, ktorý sme založili v telocvični, na toho larpistu čo spal pri nás a neustále nás niečím bavil, na výnimočné vystúpenia Festum Aeternum, Aratron Aspis a Vargaru, na raňajky s guidistami a skvelé prednášky... proste akciu, na ktorú budem spomínať nadosmrti.
Tak isto som sa rozpamätala na Festival Fantazie, tých jedenásť dní konštantnej zábavy. Na všetky lamy a tousty, na premietanie Torchwoodu, kde sme pospávali, na lama psychoterapiu, na nezabudnuteľné nočné rozhovory na chodbe, na nedostatok spánku, na írske tance a na pocit, že všetko na svete je jedna veľká zábava.
Spomínam aj na IstroCon, nekonečné partičky BANG!u a Európy, na skvelú spoločnosť, krásne a zábavné divadlo by Thalia Vera - Big Trouble In Little Camelot, ale aj na to, aké ťažké mi pripadalo rozlúčiť sa s tými ľuďmi s vedomím, že ich neuvidím niekoľko mesiacov.
Možno by som mala prestať spomínať, ale nedá mi necitovať hlášku s facebooku: Keby nebolo spomienok, človek by neveril, že raz bol šťastný!