Pohoda, Part Two
Sobota, deň v znamení Beirutu, začala ranným „stalkovaním“ Niny v _FM stane a PPE koncertom na Runway stage. Odtiaľ na Hex (sama neviem, čo som tam robila) a na tráve a slniečku s jemným vetríkom sa mi podarilo na polhoďku zaspať. V sobotu akoby si všetci spomenuli, čo sú to opaľovacie krémy, ale po piatku bolo neskoro. Sledovať vypálené rôznorodé tvary od tričiek, tielok, šľapiek - na nezaplatenie, to do konca leta nevyrovnajú so zvyškom tela :D
Dixielandová kapela prebúdza návštevníkov
Druhý hlavný task dňa bol stretnúť sa s Luciou a aj sa podarilo. Popritom sme obzreli Komorný orchester Trenčín a Las Alegres Ambulancias de San Basillio de Palenque, ktorí ale vôbec neboli LAAdSBsP ale nejaká talianska kapela, ktorú manažér poslal omylom miesto nich. Vyzerali ale veľmi autenticky kolumbijsky a roztancovali rozpálený betóný Runway stage za pomoci hasičov a crowd asistentov do zvukov salsy, či čo to bolo. Od lenivého kymácania sa na začiatku po divoké vrtenie bokmi na konci. Niekedy sa tancu hovorí sex na parkete, tu by stačilo vymeniť parket za betónovú runway.
Švédske svetríkové trio Peter, Bjorn and John ma o piatej nezaujalo, miesto nich som zablúdila k Sporiteľni na Cello Colosseum, ktorí hrali Nirvánu, Hendrixa a iné klasiky na čelách.
Na hlavnom stage sa už chytal Johny Rotten (áno ten zo Sex Pistols) s Public Image Ltd. a aj keď sú to pankáči v rokoch, naštvato do publika hustili jednu skladbu za druhou. Ani neviem, čo som čakala, ale tú všemožnú zmes tvrdého rocku s punkovým nádychom a xy prímesami nie. A napodiv sa to dobre počúvalo, aj keď druhú polku zo stanu.
Ach, Zach.
foto: SITA
S Ninou sme si vyjasnili logistiku nášho stalkovania Beirutu už ráno a tak som hodinu a kúsok pred samotným koncertom išla obsadiť miesto na plote. Nina dlho nechodila (unexpected rozhovory s kapelami a Johnym) a pomaly tlačiace sa neskoršie rady začali hádzať škaredé pohľady, prečo sa rozťahujem a kde je moja imaginárna kamarátka. Nakoniec aj prišla a hneď si vybavila backstage prístup. (Ts.) A tak som na plote bola sama a môžete ma vidieť v 19. sekunde Markizíckych novín z nedeľe z Pohoda reportáže ako stojím na plote na Beirut v zelenom Peter Bishop tričku. Koncert skvelý, Zach a spol famózni a hlavne po koncerte vyšiel vedľa pri stage na plot, v ktorom bola “záhadná“ diera a tak mám podpis na Pohoda náramok. A jeho DNA, keď mi držal ruku aby sa nehýbala keď to podpisoval. Aaaaaaaaaaaaaa. Vtedy som o tom ešte nevedela, ale v tej istej grupe bola aj Elendilkina Zuzka, s ktorou som ešte nemala česť sa stretnúť naživo. Vesmír bol proti nám. Na Bažante stage sa rozkladali Portishead ale my s Ninou sme ešte squeeovali a predýchavali Zacha v _FM stane.
Big flying cappucino, batsignál pre Ninu
foto: fb_FM
Okolo jednej som už nevydržala, šla si nabiť mobil na ráno a pobaliť batoh. Veď budíček o pol piatej. Zobudila ma veta festivalu: „Do piče, do piče, nenávidím čierne diery na Pohode.“ Autorom je neznámy okoloidúci pri stane. Za východu slnka som pobalila stan a Pohoda skončila. Má to aj epickú cestu z letiska do Trenčína ale už sa mi nechce písať. Na požiadanie osobne prerozprávam, zahŕňa to taxikára, ktorý nevie, kde je východ a západ aj keď mu práve Slnko vychádza pred nosom.
O rok znova.
Click to viewDixielandová kapela prebúdza návštevníkov
Druhý hlavný task dňa bol stretnúť sa s Luciou a aj sa podarilo. Popritom sme obzreli Komorný orchester Trenčín a Las Alegres Ambulancias de San Basillio de Palenque, ktorí ale vôbec neboli LAAdSBsP ale nejaká talianska kapela, ktorú manažér poslal omylom miesto nich. Vyzerali ale veľmi autenticky kolumbijsky a roztancovali rozpálený betóný Runway stage za pomoci hasičov a crowd asistentov do zvukov salsy, či čo to bolo. Od lenivého kymácania sa na začiatku po divoké vrtenie bokmi na konci. Niekedy sa tancu hovorí sex na parkete, tu by stačilo vymeniť parket za betónovú runway.
Švédske svetríkové trio Peter, Bjorn and John ma o piatej nezaujalo, miesto nich som zablúdila k Sporiteľni na Cello Colosseum, ktorí hrali Nirvánu, Hendrixa a iné klasiky na čelách.
Na hlavnom stage sa už chytal Johny Rotten (áno ten zo Sex Pistols) s Public Image Ltd. a aj keď sú to pankáči v rokoch, naštvato do publika hustili jednu skladbu za druhou. Ani neviem, čo som čakala, ale tú všemožnú zmes tvrdého rocku s punkovým nádychom a xy prímesami nie. A napodiv sa to dobre počúvalo, aj keď druhú polku zo stanu.
Ach, Zach.
foto: SITA
S Ninou sme si vyjasnili logistiku nášho stalkovania Beirutu už ráno a tak som hodinu a kúsok pred samotným koncertom išla obsadiť miesto na plote. Nina dlho nechodila (unexpected rozhovory s kapelami a Johnym) a pomaly tlačiace sa neskoršie rady začali hádzať škaredé pohľady, prečo sa rozťahujem a kde je moja imaginárna kamarátka. Nakoniec aj prišla a hneď si vybavila backstage prístup. (Ts.) A tak som na plote bola sama a môžete ma vidieť v 19. sekunde Markizíckych novín z nedeľe z Pohoda reportáže ako stojím na plote na Beirut v zelenom Peter Bishop tričku. Koncert skvelý, Zach a spol famózni a hlavne po koncerte vyšiel vedľa pri stage na plot, v ktorom bola “záhadná“ diera a tak mám podpis na Pohoda náramok. A jeho DNA, keď mi držal ruku aby sa nehýbala keď to podpisoval. Aaaaaaaaaaaaaa. Vtedy som o tom ešte nevedela, ale v tej istej grupe bola aj Elendilkina Zuzka, s ktorou som ešte nemala česť sa stretnúť naživo. Vesmír bol proti nám. Na Bažante stage sa rozkladali Portishead ale my s Ninou sme ešte squeeovali a predýchavali Zacha v _FM stane.
Big flying cappucino, batsignál pre Ninu
foto: fb_FM
Okolo jednej som už nevydržala, šla si nabiť mobil na ráno a pobaliť batoh. Veď budíček o pol piatej. Zobudila ma veta festivalu: „Do piče, do piče, nenávidím čierne diery na Pohode.“ Autorom je neznámy okoloidúci pri stane. Za východu slnka som pobalila stan a Pohoda skončila. Má to aj epickú cestu z letiska do Trenčína ale už sa mi nechce písať. Na požiadanie osobne prerozprávam, zahŕňa to taxikára, ktorý nevie, kde je východ a západ aj keď mu práve Slnko vychádza pred nosom.
O rok znova.