Pohoda, Part One
„Do you remember your first time?“ Koncert Pulp nemohol začať lepšou vetou. Bola som na Pohode. Prvý raz. A bolo úžasne.
Poviem vám, ísť rovno z FFka na Pohodu a reálne sprchy a posteľ nevidieť viac ako týždeň je na mňa, mestského fagana, veľa. A do toho sa nám cestou na Pohodu pokazilo auto v Trenčíne. Mobyho koncert a teda aj Lilina životná láska boli v ohrození, ale vďaka kyvadlovke sme sa na trenčianske letisko dostali necelú hodinku pred začiatkom koncertu. Na Mobyho sa pravdepodobne dotrepalo celé Slovensko a tak sme stan rozložili až pomaly v riti Paľovej, ďaleko od areálu. Za pomoci mobilov a švárnych junákov Rica a Maťa sme postavili Samov veľmi nespolupracujúci stan a utekali na Mobyho. Ako Rico neskôr poznamenal, keď sa na neho pozrieš z diaľky, vyzerá skoro ako Paľo Demitra. Demo, ehm, teda Moby odpáli štvrtkovú noc poriadnou diskotékou s najväčšími hitmi a tancoval celý stage. Ľudia za úrovňou zvukára sa sťažovali na zvuk, ale mne to po X hodinách cesty, teple a pokazenom aute a evil stane neprišlo ako veľká tragédia a dostatočne som sa vybláznila. Odtiaľ rýchly presun a B-komplexa do O2 stage, kde som si už v prvý deň festivalu odprášila kolená a potom hor sa za Ninou do rádio(aktívnej) zóny, ktorá mi počas celého B-komplexa nedočkavo smskovala.
Demitra Moby
foto: musicserver.cz
Noc som prespala v stane s pofidérnou statikou. O šiestej ale vyšlo slnko a o chvíľu sa stan zmenil na nechutnú saunu a driemať sa dalo len s hlavou von. Až som s láskou spomínala na 6 hodín spánku na v triede na karitatke. Tu to boli max. 2-3 hodinky.
Veľmi milo ma prekvapili 24hod priebežne zásobované potraviny s normálnymi cenami a pozor! BEZLEPKOVÝMI POTRAVINAMI. Srsly, na makovom závine som prežila celý piatok. Sobotu som zas dosiahla vrchol kulinárskej improvizácie, keď som našla v batohu konzervu morcadely ale žiadny nástroj na jedenie. Slaninové chipsy ako príloha a lyžička zároveň svoju úlohu splnili viac ako dokonale.
Anyway, back to Pohoda. Piatok začal vyvaľovaním sa v _FM stane na tuli vakoch a potom opekanie sa na Bažant stage na Janáčkovej filharmónii Ostrava. Jednoducho geniálny nápad dotiahnuť vážnu hudbu na open-air festival. Nabudúce by to chcelo jeden veľký orchestrový koncert filmovej hudby. Po Filharmónii som trochu pobehala areál, nech vlastne vidím, čo kde je, prešli sme s Ricom okolo Billyho Barmana s Hafnerom, ktorí zneli ako tá najposlednejšia garážová kapela a to boli na hlavnom stage. Zvukár riadne zafailoval. Keďže dve hodinky spánku nestačili, šli sme na hromadnú siestu, dEUS som si vypočula zo stanu a kvôli Pohode „oživených“ Le Payaco som prespala. Nuž, priority.
Awesome ujo dirigent Janáčkovej filharmónie Ostrava
foto: © SITA/Jozef Jakubčo
Cenné skúsenosti z FFka ohľadom spŕch som využila aj na Pohode. Načo sa tam trepať ráno, keď tam je každý? Podvečer sa človek do 10 min dostane na rad a voda je ešte teplá (vyhrievaná slnkom). Medzitým vypadla pomarančová mobilná sieť a tak som piatkový večer strávila sama, lebo sme sa nestihli stretnúť.
V Detskom Parku bola hŕba dospelákov, neklamný znak, že mal vystúpenie kúzelník Talostan. Ak máte možnosť, choďte si týpka pozrieť, deti aj dospeláci ho žrali.
O 22:00 prišiel vrchol piatku a pre mňa aj celej Pohody, keď na to retrospektívne pozerám (sorry Zach). Koncert Pulp, kde som mala veľmi slušné miesto a mohlo byť aj lepšie keby som vyrazila skôr. Pulp si dovliekli elektroniku, obrazovky a laserovú show, ktorou naťahovali publikum v sk/en vetách. Nakoniec sme sa ale dočkali Jarvisa a spol. a skladbou „Do you remember your first time?“ to Pulp odpálili. Jarvis bol his usual self - ukecaný anglicky a prevapivo aj slovenky, recitoval nám Percy B. Shelleyho, ktorú mal výročie smrti, robil si srandu z obrovskej nafukovacej kávy (Festival of Big Flying Capuccino) a všeobecne sa na pódiu správal ako naspeedovaná čivava. Mala som pocit, že buď sa zrúbe z tých reprákov na ktoré vyskakoval alebo sa obesí vlastným mikrofónom. A aj keď vďaka tej hnusnej brade vyzerá ako bezdomovec, he still got it. Still got mad moves and charisma. Jarvis, ty prvotriedny magor, marry me.
Bezdomovec Jarvis
foto: musicserver.cz
Po Pulp som mokrá ako myš bežala k Imogen Heap a dotankovať zásoby. Imogen je teda tiež riadne ukecaná. Títo briti... niečo je v tej ich vode. Na ska fotríkov Madness sa mi nechcelo. V programe som ale na moje veľmi milé prekvapenie objavila, že holandskí tanečníci, ktorých som nestihla vo štvrtok - Netherlands Dans Theater II - majú aj druhé vystúpenie. Vizuálne nádherné a chlapci veru nevyzerali zle, bolo čo obzerať, povedzme si rovno. Odtiaľ som sa pobrala na poliakov Kroke. O jednej v noci konečne nabehol Pomaranč a odoslalo mi všetky smsky (najspoľahliveší spôsob komunikácie, lebo keď voláte počujete h...)
Nasledoval tradičný nočný meet v _FM stane s Ninou, Ricom a Maťom na káve a/alebo koláčiku. Odtiaľ na japonského DJa Krusha a s Ninou po jej milované zavináče (áno ryby). Na Krushovi tam jedno indivíduum pred nami predvádzalo veľmi akčné kreácie, až som sa bála, že tam niekomu slušne povedané pritankuje. Môj zombie mód sa prepol do aktívneho režimu a tak som šla spať.
Vďaka teplu som toho ale veľa nenaspala a zobudila som sa po dvoch hodinách na vítanie slnka s Lúčnicou (a zavináčmi). Stretla som tam jedného veľmi mimo človeka, pri ktorom som nevedela, či je tak mimo, chce ma nejakým spôsobom zbaliť alebo je to jeho normálny stav. Pri potravinách som ho stratila a šla som ešte na hodinu predriemať.
Poviem vám, ísť rovno z FFka na Pohodu a reálne sprchy a posteľ nevidieť viac ako týždeň je na mňa, mestského fagana, veľa. A do toho sa nám cestou na Pohodu pokazilo auto v Trenčíne. Mobyho koncert a teda aj Lilina životná láska boli v ohrození, ale vďaka kyvadlovke sme sa na trenčianske letisko dostali necelú hodinku pred začiatkom koncertu. Na Mobyho sa pravdepodobne dotrepalo celé Slovensko a tak sme stan rozložili až pomaly v riti Paľovej, ďaleko od areálu. Za pomoci mobilov a švárnych junákov Rica a Maťa sme postavili Samov veľmi nespolupracujúci stan a utekali na Mobyho. Ako Rico neskôr poznamenal, keď sa na neho pozrieš z diaľky, vyzerá skoro ako Paľo Demitra. Demo, ehm, teda Moby odpáli štvrtkovú noc poriadnou diskotékou s najväčšími hitmi a tancoval celý stage. Ľudia za úrovňou zvukára sa sťažovali na zvuk, ale mne to po X hodinách cesty, teple a pokazenom aute a evil stane neprišlo ako veľká tragédia a dostatočne som sa vybláznila. Odtiaľ rýchly presun a B-komplexa do O2 stage, kde som si už v prvý deň festivalu odprášila kolená a potom hor sa za Ninou do rádio(aktívnej) zóny, ktorá mi počas celého B-komplexa nedočkavo smskovala.
Demitra Moby
foto: musicserver.cz
Noc som prespala v stane s pofidérnou statikou. O šiestej ale vyšlo slnko a o chvíľu sa stan zmenil na nechutnú saunu a driemať sa dalo len s hlavou von. Až som s láskou spomínala na 6 hodín spánku na v triede na karitatke. Tu to boli max. 2-3 hodinky.
Veľmi milo ma prekvapili 24hod priebežne zásobované potraviny s normálnymi cenami a pozor! BEZLEPKOVÝMI POTRAVINAMI. Srsly, na makovom závine som prežila celý piatok. Sobotu som zas dosiahla vrchol kulinárskej improvizácie, keď som našla v batohu konzervu morcadely ale žiadny nástroj na jedenie. Slaninové chipsy ako príloha a lyžička zároveň svoju úlohu splnili viac ako dokonale.
Anyway, back to Pohoda. Piatok začal vyvaľovaním sa v _FM stane na tuli vakoch a potom opekanie sa na Bažant stage na Janáčkovej filharmónii Ostrava. Jednoducho geniálny nápad dotiahnuť vážnu hudbu na open-air festival. Nabudúce by to chcelo jeden veľký orchestrový koncert filmovej hudby. Po Filharmónii som trochu pobehala areál, nech vlastne vidím, čo kde je, prešli sme s Ricom okolo Billyho Barmana s Hafnerom, ktorí zneli ako tá najposlednejšia garážová kapela a to boli na hlavnom stage. Zvukár riadne zafailoval. Keďže dve hodinky spánku nestačili, šli sme na hromadnú siestu, dEUS som si vypočula zo stanu a kvôli Pohode „oživených“ Le Payaco som prespala. Nuž, priority.
Awesome ujo dirigent Janáčkovej filharmónie Ostrava
foto: © SITA/Jozef Jakubčo
Cenné skúsenosti z FFka ohľadom spŕch som využila aj na Pohode. Načo sa tam trepať ráno, keď tam je každý? Podvečer sa človek do 10 min dostane na rad a voda je ešte teplá (vyhrievaná slnkom). Medzitým vypadla pomarančová mobilná sieť a tak som piatkový večer strávila sama, lebo sme sa nestihli stretnúť.
V Detskom Parku bola hŕba dospelákov, neklamný znak, že mal vystúpenie kúzelník Talostan. Ak máte možnosť, choďte si týpka pozrieť, deti aj dospeláci ho žrali.
O 22:00 prišiel vrchol piatku a pre mňa aj celej Pohody, keď na to retrospektívne pozerám (sorry Zach). Koncert Pulp, kde som mala veľmi slušné miesto a mohlo byť aj lepšie keby som vyrazila skôr. Pulp si dovliekli elektroniku, obrazovky a laserovú show, ktorou naťahovali publikum v sk/en vetách. Nakoniec sme sa ale dočkali Jarvisa a spol. a skladbou „Do you remember your first time?“ to Pulp odpálili. Jarvis bol his usual self - ukecaný anglicky a prevapivo aj slovenky, recitoval nám Percy B. Shelleyho, ktorú mal výročie smrti, robil si srandu z obrovskej nafukovacej kávy (Festival of Big Flying Capuccino) a všeobecne sa na pódiu správal ako naspeedovaná čivava. Mala som pocit, že buď sa zrúbe z tých reprákov na ktoré vyskakoval alebo sa obesí vlastným mikrofónom. A aj keď vďaka tej hnusnej brade vyzerá ako bezdomovec, he still got it. Still got mad moves and charisma. Jarvis, ty prvotriedny magor, marry me.
Bezdomovec Jarvis
foto: musicserver.cz
Po Pulp som mokrá ako myš bežala k Imogen Heap a dotankovať zásoby. Imogen je teda tiež riadne ukecaná. Títo briti... niečo je v tej ich vode. Na ska fotríkov Madness sa mi nechcelo. V programe som ale na moje veľmi milé prekvapenie objavila, že holandskí tanečníci, ktorých som nestihla vo štvrtok - Netherlands Dans Theater II - majú aj druhé vystúpenie. Vizuálne nádherné a chlapci veru nevyzerali zle, bolo čo obzerať, povedzme si rovno. Odtiaľ som sa pobrala na poliakov Kroke. O jednej v noci konečne nabehol Pomaranč a odoslalo mi všetky smsky (najspoľahliveší spôsob komunikácie, lebo keď voláte počujete h...)
Nasledoval tradičný nočný meet v _FM stane s Ninou, Ricom a Maťom na káve a/alebo koláčiku. Odtiaľ na japonského DJa Krusha a s Ninou po jej milované zavináče (áno ryby). Na Krushovi tam jedno indivíduum pred nami predvádzalo veľmi akčné kreácie, až som sa bála, že tam niekomu slušne povedané pritankuje. Môj zombie mód sa prepol do aktívneho režimu a tak som šla spať.
Vďaka teplu som toho ale veľa nenaspala a zobudila som sa po dvoch hodinách na vítanie slnka s Lúčnicou (a zavináčmi). Stretla som tam jedného veľmi mimo človeka, pri ktorom som nevedela, či je tak mimo, chce ma nejakým spôsobom zbaliť alebo je to jeho normálny stav. Pri potravinách som ho stratila a šla som ešte na hodinu predriemať.