Osetské diaspory

Feb 11, 2008 09:18


Originally published at Дневники. You can comment here or there.

Oseti žijú najmä v Severnom a Južnom Osetsku. Jednako, predkovia, pridržiavajúci sa kočovného spôsobu života zanechali určité následky. A tak v súčasnosti potomkovia Skýtov a Alanov naďalej putujú osvojovať si nové teritóriá.
V súčasnosti Oseti žijú vo všetkých kútoch zeme. V niektorých štátov je ich viac, v iných menej, najväčšie osetské diaspory sa nachádzajú v Rusku, Gruzínsku a Turecku.

Oseti sú indoeurópsky národ iránskej vetvy; prakticky všetci Oseti sú dvojazyční, prevažuje osetsko-ruský, redšie sa vyskytuje osetsko-gruzínsky a osetsko-turecký bilinguizmus. Osetské etnonymum vo vlastnom jazyku - „Iron“. Historicky väčšia časť osetských kmeňov prijala kresťanstvo, časť islam. Jednako, ani jedno z týchto náboženstiev sa nezakorenilo hlbšie v osetskom ľude, a ešte na prelome XIX. a XX. storočia sa tu kresťanské a moslimské obrady stretávali s klaňaním sa pohanským božstvám.

„Osetské spoločenstvá sa začali zjednocovať. V súčasnosti iniciarívni ľudia sami zakladajú spoločenské organizácie, zaobstarávajú financovanie, predstavujú osetskú kultúru na rozličných medzinárodných festivaloch“ - hovorí šéf stránky o osetských diasporách iriston.ru Timur Gobozov.

„Činnosť osetských diaspor, v zásade spočíva v ochrane osetskej kultúry a oboznamovaní jej okolia s touto kultúrou. Zakladajú súbory pre svoje deti, aby sa mohli učiť tancom, jazyku, inde piesňam. Takéto súbory jestvujú v Moskve, Sankt-Peterburgu, Samare. Dopyt po ich založení je v ďalších mestách. Tam, kde je Osetov málo, spoločenský život sa obmedzuje na slávenie osetských sviatkov“ -  hovorí Timur Gobozov.

Rusko

Moskva a Sankt-Peterburg lámu rekordy v počte tam žijúcich Osetov. Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2002, žilo v Moskve približne 11 000 Osetov.  No v súčasnosti je ich podstatne viac. Každý rok sa tok Osetov odchádzajúcich do Moskvy za prácou zväčšuje. Podstatným spôsobom sa to týka mládeže, ktorá sa  po skončení vyšších štúdií vo Vladikavkaze sústreďuje na hľadanie práce v hlavnom meste Ruska.

Nemálo Osetov je i v Kaliningrade. Prví vysťahovalci z Osetska sa v Kaliningradskej oblasti objavili ešte v roku 1945, hneď po pripojenia územia k Sovietskemu zväzu. Od tých čias v Kaliningrade jestvuje Osetská ulica. Dnes hlavná časť etnických Osetov a vôbec vysťahovalcov z Osetska pozostáva z absolventov Severoosetského medicínskeho inštitútu, ktorí prišli do Kaliningradskej oblasti v sedemdesiatych rokoch za prácou. Kaliningradská organizácia osetského obyvateľstva s názvom Общество má približne 200 členov. Predsedom tejto organizácie je hlavný lekár onkologického dispenzária Kaliningradskej oblasti Dolatgerij Dadjanov.

V Jekaterinburgu pôsobí organizácia Spoločnosť osetskej kultúry Aslan-Gireja Galatu.
 Iniciátorom jeho založenia a jeho predsedom je kandidátka filologických vied, docentka Uralskej štátnej univerzity, doktorandka Moskovskej štátnej univerzity  Liana Gagloite.

V dňoch beslanskej tragédie sa Spoločnosť osetskej kultúry aktívne zúčastňovalo na podporných akciách  venovaných Beslanu. Spolu s administráciou gubernátora sa  spoločnosť zúčastňuje na sociálne zameraných spoločenských úsiliach oblasti, rozširuje spoluprácu s Jekaterinburskou eparchiou, propaguje umenie významných predstaviteľov osetského ľudu.

V Samarskej oblasti dnes žije viac ako 170 osetských rodín, celkovo bolo pri sčítaní vykázaných okolo 840 Osetov. Sú medzi nimi inžinieri, lekári, učitelia, vojaci, z ktorých mnohí sú kandidátmi vied, s početnými titulmi, a tiež  osobnosti vedy, umenia, vzdelanci. Samara sa dávno stala obľúbeným mestom Osetov.

Osetské národno-kultúrne centrum Alania bolo založené v r. 2000 nato aby združilo Osetov, žijúcich na území Samarskej oblasti a pomohlo im nezabúdať národné tradície, obyčaje a kultúru svojho ľudu. Pred niekoľkými rokmi bol tiež založený tanečný súbor pod vedením zaslúženého umelca Arsoeva Sago.

„ I ďaleko od vlasti deti majú poznať osetský jazyk a svoju históriu. V Samare som sa stretol s družným zjednoteným spoločenstvom s veľmi dobrou organizáciou.

Pre mládež v centre organizujú zaujímavé podujatia, na príklad každoročne sa koná osetský ples, kde sa zo všetkých dievčat vyberá kráľovná plesu - rozprával jeden z členov osetskej diaspory v Samarskej oblasti Merab Gogičaev.
Gruzínsko

Mnohopočetná osetská diaspora žije v Gruzínsku. Pred gruzínsko-osetským konfliktom v r. 1989-1992 sa tu napočítalo vyše 100 000 Osetov, no väčšia časť bola prinútená presťahovať sa do Ruska.

V roku 1998 bola založená Asociácia Osetov v Gruzínsku „Fsimaron“ pod vedením Tengiza Gagloeva. Do asociácie vstúpilo vyše 1500 Osetov, nie len z Tbilisi ale aj z iných regiónov Gruzínska.

„Pomimo radových členov sú v našich radoch zaslúžilé osobnosti športu, umenia, vzdelávania, ktoré v rôznych dobách preslávili Gruzínsko. Päťnásobný majster sveta Leri Chabelov, profesorka Tbiliskej univerzity Vera Ajdarova, známy sochárn Tamaz Čertkošvili, ktorého práce skrášľujú klenby gruzínskych chrámov, a mnohí, mnohí iní“ - rozpráva predseda organizácie Tengiz Gagloev.

Asociácia si kladie za cieľ konsolidovať všetkých Osetov, žijúcich v Gruzínsku, presadzovať vzájomné pochopenie, kultúrne i ekonomické vzťahy medzi Osetmi a Gruzíncami na úrovni ľudovej diplomacie, napomáhať návratu utečencov, prehlbovať národnú kultúru a tradície Osetov, žijúcich v Gruzínsku.
Oseti v Turecku

V r. 1859 sa do Turecka presídlila skupina Osetov na čele s digorským aldarom Abisalovym. Odhadom sa v rokoch 1859 - 1860 do Turecka presídlilo okolo 3 000 ľudí. Deväťdesiat rodín presídlencov, ktorí boli rozčarovaní zo situácie v krajine, sa napokon vrátilo do vlasti, a súčasne začali aktívne  vystupovať proti presídleniu. I napriek tomu, na jar 1861 „dovolenie“ na presídlenie získalo 150 rodín z Tagauri.
Zo Severného Osetska- krajiny s prevažujúcim kresťanským obyvateľstvom- do Turecka emigrovalo samozrejme neveľké množstvo obyvateľov. Masa emigrantov sa chcela vrátiť do vlasti, ale v roku 1865 výnosom imperátora Alexandra II. otázka ich návratu do Ruska bola stiahnutá z programu dňa.

V prvých desaťročiach pobytu v Turecku Oseti v kompaktných skupinách osídľovali dedinské usadlosti. V súčasnosti počet osetských dedín výrazne klesol. Z nich možno menovať Batmantaš, Bozat, Kajapual, Karabadžach, Chamamli, Chulyk a iné.

Podľa údajov samotných tureckých Osetov, ktorí sa zúčastnili vo Vladikavkaze na Medzinárodnom kongrese spolurodákov v septembri 1992, v Turecku je rozsídlených vyše 100 osetských rodín, a celkový počet všetkých Osetov dosahuje 20 000 ľudí. Z nich osetsky hovorí 5 000 ľudí. Väčšina žije v mestách, najmä v Carihrade a Ankare.

V roku 1989 bol v Turecku založený Fond kultúrnej pomoci ALAN. Prezidentom fondu sa stal plukovník Murat Chosonti. V súčasnosti fond vedie Remzi Kanukati a za tajomníka bol zvolený Safa Batiati. Fond plánuje nadviazať úzke všestranné kontakty s Osetskom.

Asociácia Osetov vo Francúzsku

Nepočetná skupina Osetov, žijúcich vo Francúzsku, založila v r. 1982 Asociáciu Osetov, a tá je v súčasnosti jedinou v západnej Európe. Cieľom tejto asociácie je zjednotenie Osetov vo Francúzsku, a ich oboznamovanie s históriou a kultúrou osetského ľudu. Asociácia Osetov vo Francúzsku je nezávislá, nie je súčasťou akýchkoľvek politických hnutí a kľúčovým zdrojom jej financovania sú príspevky členov.
Založená bola potomkami emigrantov osetského pôvodu, ktorí sa objavili vo Francúzsku v dvadsiatych a tiež v štyridsiatych rokoch minulého storočia. V neskoršej dobe sa k asociácii primkli Oseti, prichádzajúci do Francúzska z bývalého Sovietskeho zväzu, a tiež Oseti, žijúci predtým v Turecku. Členmi asociácie sú však nielen Oseti, no taktiež Francúzi, Gruzínci, Holanďania, Švajčiari či Adygejci.

V priebehu mnohých rokov Asociácia Osetov vo Francúzsku uskutočňuje konferencie s účasťou vedúcich lingvistov, historikov a iných vedcov - kaukazológov.  V čase tragických udalostí na začiatku deväťdesiatych rokov Asociácia vynaložila všetko úsilie na to, aby priviedla do Osetska, v tom čase zažívajúceho vyvrcholenie gruzínsko-osetského a ingušsko-osetského konfliktu, medzinárodné nevládne organizácie ako Amnesty International, Skupina pre menšinové práva, Medzinárodná liga pre ľudské práva, Lekári bez hraníc a pod.

Asociácia spoluúčinkovala pri organizovaní návštevy francúzskych novinárov v Južnom Osetsku. V r. 1993 v čase organizovania náučnej expedície Via Alanica do Francúzska pod egidou UNESCO Asociácia organizovala stretnutia jej účastníkov so známymi francúzskymi arecheológmi a historikmi. Aktívne napomáhala uzatvorenie dohovorov o spolupráci medzi Severo-osetskou štátnou univerzitou a radom francúzskych univerzít, boli nadviazané kontakty medzi predstaviteľmi Vladikavkazskej univerzity a ich francúzskymi kolegami.

Od roku 1996 Asociácia vydáva časopis D´Ossétie et d´alentour, venovaný otázkam kultúry, histórie a tiež aktuálnym problémom Osetska a celého kaukazského regiónu.
Oseti v ostatných krajinách

Veľká osetská diaspora sa nachádza v Kanade, osobitne v Toronte. Každoročne slávia Deň Sv. Georgija. Na oslavy sa stretávajú Oseti zo všetkých miest Kanady.
V Amerike sa  prví Oseti objavili na konci 19. storočia. Tí boli zväčša prisťahovalcami za prácou. Množstvo žiadateľov bolo natoľko veľké, že v roku 1885 bola vo Vladikaukaze založená „Rusko-americká obchodná parolodná spoločnosť“ ponúkajúca poskytovanie služieb odchádzajúcim vysťahovalcom. Mnohí sa vrátili do vlasti, no istá časť vysťahovalcov ostala v Amerike (hlavne v USA) navždy.

Podľa neúplných údajov na konci 19. a začiatkom 20. storočia v Amerike, Austrálii, Mandžusku a iných krajinách Osetov- vysťahovalcov bolo vyše 15 tisíc osôb.

Okolo 30 osetských rodín je registrovaných v Sýrii, kde podľa údajov Azamata Albegati počet Osetov predstavuje vyše 1000 ľudí.

Po Októbrovom prevrate a Občianskej vojne časť Osetov, neprijímajúcich nový poriadok, bola donútená emigrovať. Objavili sa v najrôznejších krajinách sveta: Turecku, Bulharsku, Juhoslávii, Francúzsku, Anglicku, Nemecku, Japonsku, Číne, USA.

V našich časoch mnohí Oseti ďalej opúšťajú vlasť. V meste Sakramento v Kalifornii žije skupina Osetov-baptistov, ktorí sa vysťahovali do USA z náboženských dôvodov na konci osemdesiatych rokov minulého storočia. V Paríži žije známa novinárka F. Salkazanova, vo Švédsku (v Uppsale) žije i s rodinou čestná občianka Vladikavkazu, A. Botoeva. Nemálo Osetov žije v Španielsku, Portugalsku, Írsku, Holandsku, Belgicku…

Elizaveta Valieva

 Nástup

Осетины, Статьи

Previous post Next post
Up