Prosím ťa, nabudúce odstrihnime tú nitku, ktorá ťahala tú búrku celý čas za autom...
Rada chodím fotiť (nieže by som to vedela, ale baví ma to). Včera, deň pred Veľkonočnou nedeľou, sme sa dohodli, že pôjdeme vyvetrať našich malých čiernych kamarátov a načerpáme nejaké praktické skúsenosti. Veľmi si chcem kúpiť zrkadlovku, takže trápim svoj Fufi Finepix 9600, aby som mala predstavu, ako sa fotí na manuál. Dohoda padla, že ideme smerom na sever a najpravdepodobnejšia zástavka mali byť Markušovnce pri Spišskej Novej Vsi. Počasie bolo fasa, vraj má poobede pršať, ale pri Košiciach ani mráčku, takže niet čo riešiť.
Poznatok č. 1: Tak ako má vlastné bláznivé počasie Košická kotlina, tak to platí aj inde - len väčšinou úplne naopak.
Pod Spišským hradom sme si povedali, že po ceste naspäť sa tam zastavíme. To isté sme si povedali aj v Levoči.
Poznatok č. 2: Ak chceš fotiť a je dobré počasie, foť hneď, lebo potom z toho budeš mať prd makový.
Vytiahla som svoju novú mapu Hrady a zámky Slovenskj republiky a hľadala cestu do Markušoviec. Akosi v nej nepovedali, že treba odbočiť už pred Spišskou, takže niekde v polovici mesta sme sa zbadali, že asi sme dačo posrali. To už sa ale pred nami črtali Tatry a keďže mám na ne slabosť, rýchlo sme zmenili cieľ na Poprad. Po ceste sme uvideli pekný kostol, ktorý sa majestátne držal na jednom kopci, takže sme konečne zastali a vytiahli foťáky. To bol jediný svetlý bod celého dňa :( Prikladám pár fotiek...
Gotický kostol v Špišskom Štvrtku.
Tatry!!! :) Aspoň niečo...
Všetko by bolo fajn, keby sa zrazu nezačalo zaťahovať a niekde v pozadí sa neozývalo hrmenie. Aj tak to nevyzeralo tak zle, lebo to bol taký malý mráčik a všade naokolo krásne svietil oskar. Sadli sme do auta, že smerom dole na Markušovce asi pršať nebude. Ani nepršalo... až kým sme nezastavili v dedine, že ideme vystúpiť. Tak nič. Čakali sme tam asi pol hodinu a keď ani potom neprestávalo, otočili sme sa späť na Levoču. Tam to vyzeralo nasledovne: nad mestom sa zmráka, ale smerom na Poprad je pekne. Takže smer Poprad-Tatry, aspoň budeme mať pekné fotky. Nejako sme ale dorazili do Popradu a jediné, keď sme skončili bol popradský MAX. Prešli sme ho za 20 minút, že niečo zjeme, ale akosi na nič z toho, čo tam bolo som nemala chuť. Tak reku, poďme fotiť... keby nezačalo pršať, tak možno aj nejaké fotky mám.
Poznatok č. 3: Ty blbá, naozaj foť vtedy keď sa dá!
Pomaly a isto mi začali dochádzať nervy. Dohodli sme sa, že to ešte raz skúsime v Markušovciach. Tretí krát za ten deň sme si prešli Špiskú Novú Ves. Samozrejme, keď sme tam šli, nepršalo, keď sme z nej vyšli, začalo. V Markušovciach už bola búrka. Povedala som, že urobím aspoň jednu, alebo dve fotky. Vyliezli sme z auta, prebehla som ku bráne a konečne si prečítala super oznam: Počas Veľkonočných sviatkov bude múzeum a kaštieľ zatvorený!
Zbalili sme veci, sadli do auta a po 6 hodinách pobehovania po severnom Slovensku sa vybrali domov. Samozrejme, celou cestou domov sme mali sexi búrku počas ktorej nebolo ani poriadne vidieť na cestu... ale nevadí, takýto super výlet si "rada zopakujem".
A ako bonus: v Košiciach celý deň svietilo slnko, búrka aj s krúpami dorazila hodinu po nás :)
Poznatok č. 1: Tak ako má vlastné bláznivé počasie Košická kotlina, tak to platí aj inde - len väčšinou úplne naopak.
Pod Spišským hradom sme si povedali, že po ceste naspäť sa tam zastavíme. To isté sme si povedali aj v Levoči.
Poznatok č. 2: Ak chceš fotiť a je dobré počasie, foť hneď, lebo potom z toho budeš mať prd makový.
Vytiahla som svoju novú mapu Hrady a zámky Slovenskj republiky a hľadala cestu do Markušoviec. Akosi v nej nepovedali, že treba odbočiť už pred Spišskou, takže niekde v polovici mesta sme sa zbadali, že asi sme dačo posrali. To už sa ale pred nami črtali Tatry a keďže mám na ne slabosť, rýchlo sme zmenili cieľ na Poprad. Po ceste sme uvideli pekný kostol, ktorý sa majestátne držal na jednom kopci, takže sme konečne zastali a vytiahli foťáky. To bol jediný svetlý bod celého dňa :( Prikladám pár fotiek...
Gotický kostol v Špišskom Štvrtku.
Tatry!!! :) Aspoň niečo...
Všetko by bolo fajn, keby sa zrazu nezačalo zaťahovať a niekde v pozadí sa neozývalo hrmenie. Aj tak to nevyzeralo tak zle, lebo to bol taký malý mráčik a všade naokolo krásne svietil oskar. Sadli sme do auta, že smerom dole na Markušovce asi pršať nebude. Ani nepršalo... až kým sme nezastavili v dedine, že ideme vystúpiť. Tak nič. Čakali sme tam asi pol hodinu a keď ani potom neprestávalo, otočili sme sa späť na Levoču. Tam to vyzeralo nasledovne: nad mestom sa zmráka, ale smerom na Poprad je pekne. Takže smer Poprad-Tatry, aspoň budeme mať pekné fotky. Nejako sme ale dorazili do Popradu a jediné, keď sme skončili bol popradský MAX. Prešli sme ho za 20 minút, že niečo zjeme, ale akosi na nič z toho, čo tam bolo som nemala chuť. Tak reku, poďme fotiť... keby nezačalo pršať, tak možno aj nejaké fotky mám.
Poznatok č. 3: Ty blbá, naozaj foť vtedy keď sa dá!
Pomaly a isto mi začali dochádzať nervy. Dohodli sme sa, že to ešte raz skúsime v Markušovciach. Tretí krát za ten deň sme si prešli Špiskú Novú Ves. Samozrejme, keď sme tam šli, nepršalo, keď sme z nej vyšli, začalo. V Markušovciach už bola búrka. Povedala som, že urobím aspoň jednu, alebo dve fotky. Vyliezli sme z auta, prebehla som ku bráne a konečne si prečítala super oznam: Počas Veľkonočných sviatkov bude múzeum a kaštieľ zatvorený!
Zbalili sme veci, sadli do auta a po 6 hodinách pobehovania po severnom Slovensku sa vybrali domov. Samozrejme, celou cestou domov sme mali sexi búrku počas ktorej nebolo ani poriadne vidieť na cestu... ale nevadí, takýto super výlet si "rada zopakujem".
A ako bonus: v Košiciach celý deň svietilo slnko, búrka aj s krúpami dorazila hodinu po nás :)