London 2011, Part II, sobota
O 8:30 som sa zobudila jemne mrtva do noveho krasneho dna v Londone.
Nebola by som to ja, keby som mala cas na ranajky, takze som z postele rovno bezala na North Greenwich metro. Samotny Greenwich som ani nestihla vidiet. Videla som ale zvonku O2 arenu. At least something, right?
Tam ma cakala Antreyová a mali sme sa stretnut s jej londynskym Siuriusom, kamoskou, co nas mala povodit po HP lokaciach v meste. Bohuzial neprisla, neskor sme sa dozvedeli, ze bola chora. Aspon som si kompletne precitala Metro a objavila stanok s nie prilis dobre vyzerajucimi bananmi. Moje ranajky tak pozostavali z Jelly Babies. Same dve sme sa teda vydali na King's Cross. Kedze sa blizi olympiada, 2/3 Londona su zakryte, v rekonstrukcii, natieraju sa alebo su okoridorovane. Samozrejme, ze Nastupiste 9 a 3/4 nebolo tam, kde malo byt. Presunuli ho uplne mimo hlavnej stanice do takej malej budky vonku. Muggles! *shakes head*
Nastupisko sme prenechali turistom a odmiestnili sme sa metrom na nabrezie Temze obhliadnut Tower Bridge. Vyslo slnko a vyzeralo to na pekny den. Tiez nas zacali boliet nohy. Popri Temzi sme sa presli na London Bridge. Kedze sme nemali mapu a nase pamate boli derave ako moje ponozky (kidding), nevedeli sme na ktorej strane mame Millenium Bridge. Povedali sme si, ze ho obzrieme nabuduce, kazda vyhovorka na navrat do Londona je dobra, a isli sme k mojmu milacikovi. Big Ben. Na to sa da povedat len jedno. Kraaaaaaasny je.
Hned vedla Westminster Abbey a prostestujuci za mier na kruhaci pred nim aj so svojou Peace Box. Hadam Doktor vie, ze si pozicali Tardis. Abbey je ale ako kazda velka atrakcia kua draha a 16lb sa mi nechcelo vyhodit, kedze som bola na dost tesnom rozpocte. Tak som sla zadarmo obzriet vedlajsi kostol St. Margaret, kde sa zenil Churchill a Westminster Catedhral.
O druhej sme sa mali stretnut na Piccadily Circus s galbovkou a Fisom a nakupit merchandise a darceky vo Forbidden Planet. Dvojposchodove geek heaven, kde je VSETKO. CO. SI. ZMYSLIS. I want to live there.
Zacalo sa stmievat, bolo okolo pol piatej, tak sme sa pomaly presnuli na Covent garden, kde je velky kryty market. Najedli sme sa paelly a nasali vianocnu atmosferu. Objavila som jedno nadherne hrackarstvo. Mini dvere a clovek sa musi vystverat na poschodie, ale vo vnutri sa otvori iny svet s drevenymi a papierovymi hrackami. Odtial sme sa pobrali naspat na Trafac a mala som 20 minut, kym mi zavru National Gallery. Vystavu Leonarda da Vinci som ozelela a rychlo som zbehla pozriet van Gogha, Cezanna a Degasa.
Na siedmu sme sa vydali s Antrey do Shortditchu. Na listku nebol napisany zaciatok, ale usudili sme, ze hadam Bedroom Bar uz bude aspon otvoreny. Houby. Bedroom Bar otvaral o osmej. Vecera v lokalnom tescu express a 45 kempovania na chodniku v zime. Aspon sme poculi sound check a neskor kapela vyliezla von, pravdepodobne sa tiez sla najest. *musim udrzat fangirlovanie na uzde* Samotny Bedroom Bar je taky pomensi bar s trosku vyvysenym stage vlavo, manzelskou postelou v rohu, parom gaucov a divanom. Popili sme toceny cider (ach), popritom vedla stage-u na plachtu premietali nejake surrealisticke kratasy. Okolo no hm, desiatej, prisli Molotov Jukebox a Natalia v tychto satoch a indianskej celenke.
love of my life, better than your faves, your faves never could, flawless queen of my heart, etc.
foto: tamara.craiu @flickr
Zvuk, ktory som vydala rozhodne nebol ludsky a som rada, ze zanikol v okolitom hluku. Doteraz slintam, neskutocna bola. Zacali jamovat a cely bar sa premenil na hot and sweaty madness. Kedze hraju zmes balkanskej dychovky, gypsy folku a vsetkeho mozneho tak VSETCI TANCOVALI. (Okrem jednej postarsej lady predo mnou, ktora za to odo mna mala major case of side-eye. Ak chcela stat a zavadzat, dalo sa to aj niekde inde a sikovnejsie.) Oh, a skoro som zabudla, venovali nam pesnicku. Pre tych zufalcov (moje slova), co tam hodinu mrzli predtym ako otvorili. Best day in my life ever y/y?
foto: tamara.craiu @flickr
Rozbalili to vyborne, bola hadam jedna "pomalejsia" pesnicka (lol, nemaju pomale), atmosfera a hotness level gradovali. Skoncili po pridavku za mohutneho potlesku a my sme sa vybrali za Samom Appley, huslistom, pokecat a podakovat za perfektny koncert. Aj sme sa odfotili, ale baba co nas fotila to na prvy raz nedala. Nasledoval druhy pokus, kde vsetci vyzerame ako truhlici. Hlavne ja. Whatever. V tom momente som vnimala len prepoteneho Sama za mnou. Chceli sme pokecat aj s Nat, ale ta akurat odbehla von na cigu s tym, ze nas najde neskor. My sme ale museli stihat posledne metro a ked sme sa po cideri a velkej davke fangirlovania zacali zberat Nat objavila, nejak neostal cas. Aspon sme sa rozlucili so Samom, odporucili Cesko ako zastavku na world turne a Pohodu ako idealny letny festival. *Please Gods, be in my our favour this time? Like siriusly.*
foto: tamara.craiu @flickr
Sli sme teda na metro, ale predtym sme si este slohli pohare. Yep, like true czechoslovakians abroad. Kde inde zozeniem pintovy pohar? (Shut up, ja viem, ze obchody existuju. Ale tento je z Bedroom Baru. Your argument is valid but I don't care.) Mali sme zistene nocne spoje zo zastavky London Bridge, alas, Gods weren't in our favour. LB bol uz zavrety a metro nas vyhodilo na Borough. Mne nastastie siel priamy bus, asi polhodinu, na New Cross Gate a tak som nasadla a zaspala. Antrey take stastie nemala a bludila do pol piatej nocnym London, kym sa dostala domov. Na izbe som este chvilu pokecala so spolubydlom a odpadla do postele. Vsehovsudy epicky den.