Well. Fuck.
Viem, že to pravdepodobne nebude nikoho okrem futbalových fanúšikov trápiť, ale aj tak si tu píšem sama pre seba ak nerátam mojich asi 3 čitateľov. Ale aspoň si usporiadam myšlienky, keďže okrem mojej sestry sa nikto poriadne nezaujíma o šport a fandenie. To som jediná divná? SFG, I am dissapoint.
Anyway, k veci. Dnešná prehra Realu so Sporting Gijón znamená že ligový titul sa im vzdialil z obzoru do neznáma. Áno, matematicky sa to ešte dá dosiahnuť, ale na to by Barca musela zakopnúť a realista vo mne hovorí, že Barca by musela urobiť veľmi veľkú sprostosť, aby si nechala ujsť titul. Nevadí, Real má mladý tím, ktorý sa zohráva, jedinú vec, ktorú musí prezident Perez a Valdano pochopiť, že nekonečný rozpočet nerieši všetko. Tímu sa musí poskytnúť čas na zohratie a takisto je dôležité, aby hráči a hlavne tréneri cítili podporu klubu. Nie ako to v poslednom čase robí vedenie RM; mení trénerov ako ponožky. Nemôžete čakať, že po roku bude RM schopný konkurovať Barcelone, ktorá v tejto zostave hráva roky. Dúfam, že Mou tam ostane aj budúci rok, pretože verím, že keď sa tento tím zohrá, bude opäť na úrovni Madridu, ktorý poznáme. Takže Perez, srsly, neser ma.
Druhá vec, ktorá ma štve, je nevyrovnanosť španielskej La Liga Primera División. Každý rok o titul bojujú dva tímy, Barcela a Real Madrid. Občas, ale naozaj len veľmi občas, sa prihodí zvláštna konštelácia hviezd a jeden z ostatných tímov sa vyšvihne a zamieša karty. La Liga sa začala hrať v roku 1929. Odvtedy len 26x vyhral iný klub ako RM alebo Barca. Len 26x za 79 rokov (V rokoch 1936-39 sa liga nehrala kvôli španielskej občianskej vojne). Okrem RM a Barcelony sa to podarilo len 8 tímom (Atletic Bilbao, Sevilla, Deportivo La Coruna, Valencia, Atletico Madrid, Atletico Avacion, Real Sociedad, Betis Balompie) a aj to v prvých rokoch ligy, tj. dávnej histórii. Byť fanúšikom iných klubov musí teda riadne suckovať. V tomto má anglická Premiership navrch. Co vôbec nepomáha futbalu sú astronomické sumy, ktoré najbohatšie kluby (pozerám na teba, Perez, Abramovich a spol.) platia za hráčov. Tieto sumy potom vyháňajú do výšky aj priemernú cenovú hladinu a tým aj ceny za normálnych, nechcem povedať priemerných, hráčov. 65 miliónov eur za prestup Kaká z Milána do RM, 50 mil. libier za prestup Torresa z Liverpoolu do Chelsea (tento prestup nepochopím aj z iných dôvodov) sú obrovské. Cena "normálneho" hráča ako Karim Benzema, ktorý hrával dovtedy v Lyone za prestup do RM bola 35 mil. dolárov.
Asi som z inej planéty a nepochopím množstvo peňazí, ktoré sa točí v hocijakom športe.
Tretia a posledná vec. Dnešná prehra s Gijónom ukončila Mourinhov domáci deväťročný rekord v neporaziteľnosti na domácej pôde. Ak ste čítali futbalové okienko, tak viete o čom hovorím. Naposledy utŕžil porážku pred domácim publikom 23.2.2002 s FC Porto. Odvtedy prestriedal kluby ako Chelsea a Inter Miláno a stále ho nikto neporazil. Až dnes.
23.2.2002 - 2.4.2011
150 domácich zápasov
4 kluby
“Neither villain nor violent, Bernabeu to death with Mourinho”
Madridistas
Credit: 48dreamsNikto sa ani len nepriblížil na dohľad tomuto rekordu.
Keďže nečakám, že Barca zrazu zázračne prestane hrať, treba sa sústrediť na zvyšné súťaže. Copa del Rey, ktorý RM nevyhral už tuším 13 rokov a tento rok je vo finále. (Proti Barce. Na jeden zápas. FML.) A samozrejme Liga Majstov, kde sa RM prebojoval do štvrťfinále po šiestich rokoch (hanba a nepochopím nikdy prečo to tak dlho trvalo) v ktorom čelí angličanom Tottenham Spurs. Bohužiaľ nám chýbajú najkľúčovejší hráči, ale hrá sa na dva zápasy. (AK by prešli cez Spurs, hádajte kto by ich čakal v semifinále? Áno, Barca. Za predpokladu, že prejde cez Šachtar Doneck. Štyri el clasicó za jeden mesiac. Vďakabohu, že som na Slovensku.)
Už aby prišli MS 2011 v hokeji.
Anyway, k veci. Dnešná prehra Realu so Sporting Gijón znamená že ligový titul sa im vzdialil z obzoru do neznáma. Áno, matematicky sa to ešte dá dosiahnuť, ale na to by Barca musela zakopnúť a realista vo mne hovorí, že Barca by musela urobiť veľmi veľkú sprostosť, aby si nechala ujsť titul. Nevadí, Real má mladý tím, ktorý sa zohráva, jedinú vec, ktorú musí prezident Perez a Valdano pochopiť, že nekonečný rozpočet nerieši všetko. Tímu sa musí poskytnúť čas na zohratie a takisto je dôležité, aby hráči a hlavne tréneri cítili podporu klubu. Nie ako to v poslednom čase robí vedenie RM; mení trénerov ako ponožky. Nemôžete čakať, že po roku bude RM schopný konkurovať Barcelone, ktorá v tejto zostave hráva roky. Dúfam, že Mou tam ostane aj budúci rok, pretože verím, že keď sa tento tím zohrá, bude opäť na úrovni Madridu, ktorý poznáme. Takže Perez, srsly, neser ma.
Druhá vec, ktorá ma štve, je nevyrovnanosť španielskej La Liga Primera División. Každý rok o titul bojujú dva tímy, Barcela a Real Madrid. Občas, ale naozaj len veľmi občas, sa prihodí zvláštna konštelácia hviezd a jeden z ostatných tímov sa vyšvihne a zamieša karty. La Liga sa začala hrať v roku 1929. Odvtedy len 26x vyhral iný klub ako RM alebo Barca. Len 26x za 79 rokov (V rokoch 1936-39 sa liga nehrala kvôli španielskej občianskej vojne). Okrem RM a Barcelony sa to podarilo len 8 tímom (Atletic Bilbao, Sevilla, Deportivo La Coruna, Valencia, Atletico Madrid, Atletico Avacion, Real Sociedad, Betis Balompie) a aj to v prvých rokoch ligy, tj. dávnej histórii. Byť fanúšikom iných klubov musí teda riadne suckovať. V tomto má anglická Premiership navrch. Co vôbec nepomáha futbalu sú astronomické sumy, ktoré najbohatšie kluby (pozerám na teba, Perez, Abramovich a spol.) platia za hráčov. Tieto sumy potom vyháňajú do výšky aj priemernú cenovú hladinu a tým aj ceny za normálnych, nechcem povedať priemerných, hráčov. 65 miliónov eur za prestup Kaká z Milána do RM, 50 mil. libier za prestup Torresa z Liverpoolu do Chelsea (tento prestup nepochopím aj z iných dôvodov) sú obrovské. Cena "normálneho" hráča ako Karim Benzema, ktorý hrával dovtedy v Lyone za prestup do RM bola 35 mil. dolárov.
Asi som z inej planéty a nepochopím množstvo peňazí, ktoré sa točí v hocijakom športe.
Tretia a posledná vec. Dnešná prehra s Gijónom ukončila Mourinhov domáci deväťročný rekord v neporaziteľnosti na domácej pôde. Ak ste čítali futbalové okienko, tak viete o čom hovorím. Naposledy utŕžil porážku pred domácim publikom 23.2.2002 s FC Porto. Odvtedy prestriedal kluby ako Chelsea a Inter Miláno a stále ho nikto neporazil. Až dnes.
23.2.2002 - 2.4.2011
150 domácich zápasov
4 kluby
“Neither villain nor violent, Bernabeu to death with Mourinho”
Madridistas
Credit: 48dreamsNikto sa ani len nepriblížil na dohľad tomuto rekordu.
Keďže nečakám, že Barca zrazu zázračne prestane hrať, treba sa sústrediť na zvyšné súťaže. Copa del Rey, ktorý RM nevyhral už tuším 13 rokov a tento rok je vo finále. (Proti Barce. Na jeden zápas. FML.) A samozrejme Liga Majstov, kde sa RM prebojoval do štvrťfinále po šiestich rokoch (hanba a nepochopím nikdy prečo to tak dlho trvalo) v ktorom čelí angličanom Tottenham Spurs. Bohužiaľ nám chýbajú najkľúčovejší hráči, ale hrá sa na dva zápasy. (AK by prešli cez Spurs, hádajte kto by ich čakal v semifinále? Áno, Barca. Za predpokladu, že prejde cez Šachtar Doneck. Štyri el clasicó za jeden mesiac. Vďakabohu, že som na Slovensku.)
Už aby prišli MS 2011 v hokeji.