Days Like This - Loneliness
Pred 20-timi rokmi som si otvoril antikvariat v Belfaste. Po urcitom case zacne clovek chapat, ze ludia nemaju skutocny zaujem kupit si knihu a ked tak len vyplnaju svoj cas. Nielen, ze niektori z tychto ludi sem chodili den za dnom, tyzden po tyzdni, mesiac po mesiaci, a nikdy nic nekupili, napriek tomu, ze mate desiatky tisic knih a zasoby ste pravidelne menili, kniha, ktoru chceli, ocividne nikdy neexistovala. Po case to zacalo byt trochu znepokojujuce, a deprimujuce, zvlast ked sedite za pultom a chcete aby k vam ludia chodili a minali peniaze aby ste mohli nakrmit svoju rodinu a platit najomne atd. V jeden den som zacul zazvonit ten maly zvoncek na dverach a dnu vstupil muz. Najlepsie by sa dal opisat ako drobny Belfastan. A zrovna tento muz sem chodil den za dnom, tyzden po tyzdni, mesiac po mesiaci, nikdy nenasiel knihu, ktoru chcel, len tak chodil sem a tam, bral knihy z policiek a potom ich daval spat, stravil nejaky cas, a siel. Nepozdravil sa ked prichadzal, ani ked odchadzal, nepovedal ani len 'dakujem'. A ja som si pomyslel 'tak a dost'. Musim nieco urobit aby to skoncilo. Tak som sa zdvihol od pultu a zacal som za nim chodit po obchode. Kdekolvek siel, bol som priamo za nim, rovno za chrbtom, mohol vediet ze tam som, musel citit ako mu dycham na krk. A jednoducho som si povedal, ze ho privediem do rozpakov, odide a snad sa uz nikdy nevrati. Az sa dostal k miestu, kde zdvihol knihu z policky a ja som si pomyslel 'ok, tak pockam a uvidim co sa stane'. Tak som ho nechal a siel som si sadnut spat za pult. Stravil trosku viac casu listovanim v knihe a potom sa otocil ako keby spravil rozhodnutie. Podisiel ku mne aj s knihou, polozil ju na pult a prstami ju posunul a ked som ju zdvihol, nazov knihy bol 'Osamelost'. Tohto muza som vzdy vnimal len ako otravneho. A nemal som ani len tusenia co sa odohrava v jeho zivote. A ked som zbadal nazov tej knihy, moje srdce na mieste roztalo a stal som sa o cosi tolerantnejsim.
Click to view