Tajomstvo zahalene do temneho plasta
I had to translate this, just because the way it was written made me smirk and I loved Alan's replies ^___^
http://www.thewest.com.au/default.aspx?MenuID=23&ContentID=37409
Ked mi bolo povedane, ze moje interview s Alanom Rickmanom sa uskutocni len par hodin po miestnej predpremiere Die Hard 4.0 pre kritikov, trochu som si vykrikol “Yippy-ky-yay, mother”.
Rickmanov velky filmovy debut bola uloha hyper-vyrecneho super-zloducha Hansa Grubera v prvom Die Hard filme, predveduc vykon tak do sceny vcucnuceho Shakespearovskeho pozitku, ze ho to urobilo hviezdou a zaroven definovalo jeho celu karieru.
A skutocne, Rickman bol tak dobry ako terorista, z ktoreho sa vyklul bankovy lupic, ktory si utahoval z Bruceovho Willisovho modro-golieroveho policajta Johna McClanea, ze to bolo opisane ako prvy z jeho velkych film kradnucich zvratov (niekolko rokov neskor, v Robinovi Hoodovi: Kralovi zbojnikov, vytrel podlahu Sherwoodskeho lesa so zufalo zle obsadenou ulohou Kevina Costnera).
Takze, plny nadsenia z uspesneho znovuvzplanutia Die Hard franchisingu, som vzrusene cakal na rozhovor s Rickmanom o jeho praci s Willisom a zaradeni jeho postavy medzi najvacsimi zloduchmi filmovej historie (az tam hore medzi Hannibalom Lecterom a Darth Vaderom).
“O tom nechcem hovorit, to su stare historky,” povie mi Rickman po telefone z jeho domu v Londyne, umlciac ma tym slavnym pohrdavym tahavym sposobom reci.
Pozbierajuc odvahu, ako McClane po dalsom kosti-lamucom udere, pokusil som sa znovu rozhovorit Rickmana o jeho praci s Willisom na filme, ktory sa stal legendou (nedavno bol zvoleny naj akcnym filmom vsetkych cias). “Uz len jedna otazka, Alan,” prosil som.
“To hovoria vsetci,” povedal Rickman s tym unavou sfarbenym ironickym povzdychom. “A skor ako sa nazdate, cely clanok je o Die Hard. Je to nudne.”
Jednoznacne, Rickman je unaveny hovorit o filmoch z minuleho storocia a jeho reputacii ako velkoplatnoveho zloducha. “Hral som zlocinca len par krat, a napriek tomu chcu ludia hovorit len o tom,” odveti.
A naozaj, Rickmanove dielo siaha daleko za ulohy zloduchov: ziskajuc si legie zenskych fanusikov v sentimentalnom Truly, Madly, Deeply, vnesuc dostojnost do ulohy Eamona de Valeru v Michael Collinsovi a ukazuc skutocnu zrucnost v zabavnej komedii v Star Trek parodii Galaxy Quest.
Avsak, dnes je Rickman najviac nakloneny tomu hovorit o Snow Cake, kritikmi vychvalovanej nizkorozpoctovej drame, v ktorej hra muza s temnou minulostou, ktoreho cesta napriec Kanadou bola prerusena autonehodou, ktora ho privedie do domu high-functioning autistic*1 (Sigourney Weaver).
Je to uloha prilis obycajneho muza pre herca, ktory, aj ked nehra zloduchov, ma tendenciu byt obsadeny ako zaujimava excentricka - vedlajsia postava, zaradena vo filmoch, ktore su casto pod jeho uroven.
Rickman hovori, ze nikdy predtym nehral postavu, ktora by mu bola tak velmi podobna. “Bavilo ma hrat niekoho kto sa jednoducho snazi robit veci najlepsie ako vie. Ako ja.”
Tato pochmurna crta, ktora bola tak skvelo vyuzita pri hrani depresivneho robota Marvina v Stoparovom sprievodcovi galaxiou, sa okolo neho ovija ako jeden z jeho temnych plastov, ktore nosil vela krat na podiu ako i na platne.
Ked som poznamenal, ze jeho elegantna melancholickost vo filmoch ako Rozum a cit a Laska Nebeska z neho spravila idol inteligentnych zien, vobec to nezobral ako kompliment. “A uz sme zas pri tom,” zamrmle, ako keby to, ze po nom tuzia zeny isteho veku, bolo dalsim zivotnym bremenom.
Kym Rickmanove srdce jasne patri indie produkciam ako je Snow Cake a divadlu - stale sa vracia na podium odkedy zaziaril ako filmova hviezda - 61-rocny RADA absolvent je na mile vzdialeny pohrdanim pracou v trhakoch, ako mozme vidiet v obsadeni vedlajsej ulohy v Harry Potterovi.
“Velke filmy vam umoznia zahrat si v tych malych,” vysvetluje Rickman, ktory je pre mnoho Potter fanusikov Severus Snape. “Je to ine ihrisko a jedno z nich ma drahsie vybavenie. Je to zabava tocit filmy ako Potter. Je to jednoducho len ine pouzitie vasho hereckeho mozgu.”
V jeho dalsej ulohe si Rickman zahra skutocneho Anglickeho obchodnika s vinom v Parizi, ktory vyuzil dveste vyrocie Ameriky na usporiadanie sutaze v ochutnavke vin. Na zdesenie Francuzov, US vina boli oznacene za kvalitnejsie.
“Vela skumam,” hovori Rickman. Do toho patri vela pitia, naznacim. “Nie, skumania,” trva Rickman, ktoreho laska k vinu je tak zrejma, ze som si isty, ze som pocul puknutie zatky ked som skladal sluchatdlo. Snow Cake je prave v kinach.
*1 fakt neviem ako to prelozit - znamena to to, ze ona ma sice autizmus, ale vie sa o seba postarat
http://www.thewest.com.au/default.aspx?MenuID=23&ContentID=37409
Ked mi bolo povedane, ze moje interview s Alanom Rickmanom sa uskutocni len par hodin po miestnej predpremiere Die Hard 4.0 pre kritikov, trochu som si vykrikol “Yippy-ky-yay, mother”.
Rickmanov velky filmovy debut bola uloha hyper-vyrecneho super-zloducha Hansa Grubera v prvom Die Hard filme, predveduc vykon tak do sceny vcucnuceho Shakespearovskeho pozitku, ze ho to urobilo hviezdou a zaroven definovalo jeho celu karieru.
A skutocne, Rickman bol tak dobry ako terorista, z ktoreho sa vyklul bankovy lupic, ktory si utahoval z Bruceovho Willisovho modro-golieroveho policajta Johna McClanea, ze to bolo opisane ako prvy z jeho velkych film kradnucich zvratov (niekolko rokov neskor, v Robinovi Hoodovi: Kralovi zbojnikov, vytrel podlahu Sherwoodskeho lesa so zufalo zle obsadenou ulohou Kevina Costnera).
Takze, plny nadsenia z uspesneho znovuvzplanutia Die Hard franchisingu, som vzrusene cakal na rozhovor s Rickmanom o jeho praci s Willisom a zaradeni jeho postavy medzi najvacsimi zloduchmi filmovej historie (az tam hore medzi Hannibalom Lecterom a Darth Vaderom).
“O tom nechcem hovorit, to su stare historky,” povie mi Rickman po telefone z jeho domu v Londyne, umlciac ma tym slavnym pohrdavym tahavym sposobom reci.
Pozbierajuc odvahu, ako McClane po dalsom kosti-lamucom udere, pokusil som sa znovu rozhovorit Rickmana o jeho praci s Willisom na filme, ktory sa stal legendou (nedavno bol zvoleny naj akcnym filmom vsetkych cias). “Uz len jedna otazka, Alan,” prosil som.
“To hovoria vsetci,” povedal Rickman s tym unavou sfarbenym ironickym povzdychom. “A skor ako sa nazdate, cely clanok je o Die Hard. Je to nudne.”
Jednoznacne, Rickman je unaveny hovorit o filmoch z minuleho storocia a jeho reputacii ako velkoplatnoveho zloducha. “Hral som zlocinca len par krat, a napriek tomu chcu ludia hovorit len o tom,” odveti.
A naozaj, Rickmanove dielo siaha daleko za ulohy zloduchov: ziskajuc si legie zenskych fanusikov v sentimentalnom Truly, Madly, Deeply, vnesuc dostojnost do ulohy Eamona de Valeru v Michael Collinsovi a ukazuc skutocnu zrucnost v zabavnej komedii v Star Trek parodii Galaxy Quest.
Avsak, dnes je Rickman najviac nakloneny tomu hovorit o Snow Cake, kritikmi vychvalovanej nizkorozpoctovej drame, v ktorej hra muza s temnou minulostou, ktoreho cesta napriec Kanadou bola prerusena autonehodou, ktora ho privedie do domu high-functioning autistic*1 (Sigourney Weaver).
Je to uloha prilis obycajneho muza pre herca, ktory, aj ked nehra zloduchov, ma tendenciu byt obsadeny ako zaujimava excentricka - vedlajsia postava, zaradena vo filmoch, ktore su casto pod jeho uroven.
Rickman hovori, ze nikdy predtym nehral postavu, ktora by mu bola tak velmi podobna. “Bavilo ma hrat niekoho kto sa jednoducho snazi robit veci najlepsie ako vie. Ako ja.”
Tato pochmurna crta, ktora bola tak skvelo vyuzita pri hrani depresivneho robota Marvina v Stoparovom sprievodcovi galaxiou, sa okolo neho ovija ako jeden z jeho temnych plastov, ktore nosil vela krat na podiu ako i na platne.
Ked som poznamenal, ze jeho elegantna melancholickost vo filmoch ako Rozum a cit a Laska Nebeska z neho spravila idol inteligentnych zien, vobec to nezobral ako kompliment. “A uz sme zas pri tom,” zamrmle, ako keby to, ze po nom tuzia zeny isteho veku, bolo dalsim zivotnym bremenom.
Kym Rickmanove srdce jasne patri indie produkciam ako je Snow Cake a divadlu - stale sa vracia na podium odkedy zaziaril ako filmova hviezda - 61-rocny RADA absolvent je na mile vzdialeny pohrdanim pracou v trhakoch, ako mozme vidiet v obsadeni vedlajsej ulohy v Harry Potterovi.
“Velke filmy vam umoznia zahrat si v tych malych,” vysvetluje Rickman, ktory je pre mnoho Potter fanusikov Severus Snape. “Je to ine ihrisko a jedno z nich ma drahsie vybavenie. Je to zabava tocit filmy ako Potter. Je to jednoducho len ine pouzitie vasho hereckeho mozgu.”
V jeho dalsej ulohe si Rickman zahra skutocneho Anglickeho obchodnika s vinom v Parizi, ktory vyuzil dveste vyrocie Ameriky na usporiadanie sutaze v ochutnavke vin. Na zdesenie Francuzov, US vina boli oznacene za kvalitnejsie.
“Vela skumam,” hovori Rickman. Do toho patri vela pitia, naznacim. “Nie, skumania,” trva Rickman, ktoreho laska k vinu je tak zrejma, ze som si isty, ze som pocul puknutie zatky ked som skladal sluchatdlo. Snow Cake je prave v kinach.
*1 fakt neviem ako to prelozit - znamena to to, ze ona ma sice autizmus, ale vie sa o seba postarat